Z histórie rádioterapie na Slovensku

Od objavenia rӧntgenových lúčov uplynulo približne 121 rokov. História onkológie na Slovensku má asi 97 rokov. Už po prvej svetovej vojne, v období založenia Lekárskej fakulty v r. 1919 v Bratislave, sa začali rtg. lúče používať v diagnostike na viacerých pracoviskách Slovenska. Hoci vo svete v súvislosti s lepším vybavením pracovísk už niektoré ochorenia liečili aj pomocou žiarenia /liečba hlavne kožných ochorení tzv. kúpeľom X - lúčmi/, na Slovensku sa rádioterapia začala rozvíjať až v tridsiatych rokoch tohto storočia. Prof. MUDr. Ľudovít Valach /1893 - 1941/, ktorý po počiatočnej práci v oblasti rӧntgen-diagnostiky ako prvý na Slovensku r. 1928 habilitoval z internej rӧntgenológie a rádioterapie, začal sa ako prvý systematicky venovať tomuto novému medicínskemu odboru a právom sa preto považuje za zakladateľa rádioterapie na Slovensku. Od roku 1930 sa potom venuje už iba výhradne rádioterapii a predmet praktická a špeciálna rӧntgenová a rádiová terapia prednáša do roku 1940 na Lekárskej fakulte UK. V roku 1939 je vymenovaný za profesora rádiológie a rádioterapie. V roku 1931 prof. Valach zaobstaráva 400 mg vodného roztoku chloridu bárnatého a aparatúru na čerpanie rádiovej emanácie. Následne zakladá a vedie prvé rádiové emanatórium na území Slovenska. Toto emanatórium bolo ešte v roku 1931 premenované na Rádiumterapeutický ústav, ktorý mal charakter kliniky. Už od roku 1932 v tomto ústave liečia pomocou prirodzeného žiarenia rádia niektoré gynekologické ochorenia, hemangiómy a na liečbu využívajú aj rtg. prístroje. V roku 1940 už suterénne priestory Fakultnej nemocnice priestorovo nevyhovujú a ústav sa sťahuje do priestorov Nemocnice sv. Alžbety, kde už majú skúsenosti s liečbou chronicky a onkologicky chorých pacientov, a získava tu namiesto pôvodných 16 až 95 lôžok pre svojich pacientov a priestory pre náročné laboratóriá. Po smrti prof. Valacha sa ústav rozdelil na dve časti: II. interná klinikana Mickiewiczovej ulici a druhá časť ostala v nemocnici sv. Alžbety, kde sa naďalej venovali liečbe pacientov s nádorovými ochoreniami. V roku 1946, z iniciatívy prof. MUDr. Žigmunda Križana a prof. MUDr. Viliama Thurzu, v tejto nemocnici vzniká Ústav pre výskum a liečenie nádorov, neskôr to bol v roku 1948 Štátny oblastný ústav pre výskum a liečbu nádorov. V roku 1951 ústav získal názov Onkologický ústav v Bratislave a v roku 1954 Výskumný ústav onkologický. V roku 1954 sa oddelila rádioterapiaod rӧntgenológie. Prvým primárom oddelenia rádioterapie sa stal doc. MUDr. Juraj Ďurkovský, CSc. Z ústavu sa v roku 1966 stáva Onkologický ústav pre Slovensko, v roku 1969 bol založený Ústav klinickej onkológie. V roku 1990 vznikla Rádioterapeutická klinika pod vedením MUDr. ElenyBolješikovej, CSc. V roku 1991 vznikol Národný onkologický ústav so sídlom na Heydukovej a Klenovej ulici , po osamostatnení Onkologického ústavu sv. Alžbety v r. 1996 vznikol Národný onkologický ústav na Klenovej 1, kde sa v roku 1996 dobudovalo nové oddelenie rádioterapie, ktorého primárom sa stal MUDr. Peter Bernát, PhD, po jeho odchode do USA sa stala primárkou MUDr. GitaPobijáková.

V roku 1948 vznikla v Košiciach Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 1951 vznikla Rádiologická klinika. Jej prednostom bol prof. MUDr. Eugen Kunštádt, DrSc. V roku 2003 vznikol Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach, primárom oddelenia radiačnej onkológie je doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD. Ako posledná vzniká v roku 1962 Lekárska fakulta UJJ v Martine, ktorá hneď od počiatku mala Kliniku rӧntgenológie a rádiológie. Prvým prednostom tam bol prof. MUDr. ArnoštLányi, DrSc, terajšia primárka je MUDr. Eva Hajtmanová, PhD.

Ďalšie pracoviská radiačnej onkológie na Slovensku sú v rámci nemocničných zariadení: FN Trenčín, FN Žilina, ÚVN Ružomberok, FNsP J.A. Reimana Prešov, NsP Š. Kukuru Michalovce, Nemocnica Rimavská Sobota, NsP Lučenec, FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, FN Nitra.

Rádioterapeutické oddelenia neboli vždy vybavené dostatočne prístrojovo ani personálne. K prehĺbeniu úrovne teoretických aj praktických vedomostí lekárov, fyzikov, rádiologických asistentov, ako aj sestier na rádioterapeutických oddeleniach prispela aj vzdelávacia ustanovizeň Ústav pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov zriadená na tento účel, neskôr Slovenská zdravotnícka univerzita. Z technického vybavenia rádioterapeutických pracovísk na Slovensku sa spočiatku objavovali najmä ožarovacie rtg. prístroje, z ktorých časť bola vyrobená ešte pred rokom 1950. V roku 1955 inštalovali na Onkologickom ústave v Bratislave prvú kobaltovú bombu, čo znamenalo kvalitatívny skok, pretože sa mohli lepšie liečiť nádory uložené v hĺbke. Neskôr boli nainštalované tieto prístroje aj v Košiciach (1955, 1969), Lučenci (1973), Komárne (1975), Banskej Bystrici (1979, 1986) a Nitre (1979). V roku 1975 nainštalovaný na Slovensku prvý urýchľovač Betatron 42MeV fy Siemens a v roku 1991 prvý lineárny urýchľovač , čo opäť znamenalo posun nielen v kvalite a presnosti ožarovania, ale aj vo väčšom šetrení obsluhujúceho personálu. Ďalšie lineárne urýchľovače začali pracovať v r. 1993 v Košiciach a v Trenčíne. V rokoch 1992-94 sa cez MZ SR uskutočnil plošný nákup týchto prístrojov, ktorými sa doplnili v roku 1996 pracoviská v Banskej Bystrici, Žiline, Prešove, Nitre, Martine a NOÚ v Bratislave. Aplikáciou rádionuklidu do telesných dutín pacienta sa v rámci rádioterapie začala rozvíjať brachyterapia. K vybaveniu rádioterapeutických pracovísk patrilo už v minulosti rádium, ktoré sa vo forme rádiofórov používalo hlavne na liečbu gynekologických ochorení, vo forme ihiel na kožné a podkožné aplikácie pre rôzne nádorové ochorenia. Použitím rádia bol personál zavádzajúci rádiofóry alebo rádiové ihly extrémne vystavený žiareniu. Neskôr sa v 70-tych rokoch začal používať manuálny afterloading - zavedenie aplikátorov s nežiariacimi náhradami potrebnými pri lokalizácii a výpočte, pred samotným začiatkom liečby s následnou výmenou náhrad za rádium, a to v Košiciach a Banskej Bystrici. V roku 1982 bol inštalovaný na Onkologickom ústave v Bratislave automatický afterloading (žiarič sa zavádza len v dobe samotnej liečby bez bezprostrednej prítomnosti personálu), neskôr v Košiciach a Trenčíne. Začiatkom 90-tych rokov došlo k doplneniu vybavenia ostatných pracovísk automatickým afterloadingovým prístrojom. V súčasnosti sa táto oblasť rádioterapie rozvíja smerom k obrazom navádzanej brachyterapii s využitím CT, a s precíznejšou kontrolou aplikovanej dávky v cieľovej oblasti a kritických orgánoch.